Diskuze a otázky - Mesto – inteligencia, vidiek – hlupáci?
úvodní strana | aktualizovat | dolů
V diskuzi je 11 příspěvků a shlédlo ji 585 uživatelů .
smilan4 | 16. 10. 2013, 18:25:28 | více příspěvků | napsat uživateli
> smilan4 Otupenosť más!
Na úvod si prečítajte názor herca Martina Hubu na výšku duševnej úrovne našej spoločnosti. Ide o úryvok z jeho rozhovoru, zverejneného v časopise Život č.31/2013:
Viac sa dozviete na: http://kusvetlu.blog.cz/1310/otupenost-mas
smilan4 | 14. 06. 2010, 18:49:39 | více příspěvků | napsat uživateli
Lidé, dá se to! Dá se být lepšími!
Je zvláštní, jak vždy, když se k lidem přiblíží nečekané události přírodního druhu, a to ať již v prožívání jejich dopadu na osudy jednotlivců nebo na osudy obcí i celých oblastí a zemí, zlepší se téměř vždy současně duchovní stav obyvatel Země.
V touze pomáhat jeden druhému dokážou lidé v čase takovýchto prožívání vyvolat v sobě mimořádný stav vnitřní sounáležitosti, soucítění. Stav vyšší citlivosti a empatie pak na určitou dobu převýší osobní rozměr člověka, jenž probudí v sobě pod vlivem neobvyklého, mimořádného prožívání vědomí toho, že je potřeba myslet na druhé lidi, nacházející se v nouzi, a pomoci jim.
V té chvíli, při změně naladění vícera lidí na zesílené vědomí chtít opravdově, nesobecky pomáhat druhým lidem, kteří prožívají stav nouze a bolesti, právě v té chvíli mohou zvýšeně proudit k Zemi skrze jednotlivá vlákna světlé posily duchovního druhu.
Potlačením osobního já, které za normálních okolností svojí plánovitou cestou usiluje o naplnění svých tužeb a přání, jež jsou často jen jalovými touhami po zisku čehosi hmotného, nebo hledá ukojení svých přání ve splnění prožitku, potlačením tohoto osobního, může pojednou k takto naladěnému člověku, jenž pojednou v sobě probudil čisté myšlenky nezištné pomoci druhým, náhle proudit duchovní posila a osvěžení vyššího druhu.
Přitom příliv takovéhoto proudění nemusí být člověkem prožíván jako vědomý děj. Naopak, povětšinou je toto prožití podobno jakémusi záblesku vnitřní radosti či záblesku poznání toho, že lidský život má ve skutečnosti ještě vyšší hodnotu, než jak ji dotyčný člověk doposud poznával.
Takové záblesky byly by pak nejlepším nástupním bodem pro opravdové získávání si moudrého poznání o životě a také ke změně mnohých navyklostí člověka, které se s moudrostí neslučují.
Žel, ale to vše většinou proplyne až příliš rychle okolo lidí, a tak po skončení všeho mimořádného, co umožňovalo v člověku probudit lepší duchovní stránku, to vše se po čase opět uzavře a opět se navrátí ona plánovitá cesta vlastního uplatnění se podle naučených či převzatých nároků dnešní společnosti.
Tak stává se téměř s jistotou, že také kdykoliv, kdy dojde ke zlepšení duchovního naladění obyvatel Země nebo některé z jejích částí, že také po nedlouhé době toto zlepšení opět vrátí se zpět ke svému dlouhodobému průměru, jenž není vůbec dobrým, který je ve skutečnosti nesmírně znehodnocujícím ušlechtilost lidského ducha.
Nabízí se zde otázka - proč? Proč, když již lidé prožijí, byť jen na krátký čas, stav vlastního povznesení nad sebe sama, tak jak o tom právě hovoří všechny moudré zkušenosti získané mnohými lidmi za celá tisíciletí, proč opět vše nakonec proplyne lidem mezi prsty a oni se opět vrátí zpět, dolů ve svém duchovním naladění.
Proč je to vše puštěno tak lacino a bez vnitřního boje a přemáhání dolů, zpět na stupeň opětného vzájemného boje, lidského sobectví a ješitnosti?
Vše nasvědčuje tomu, že zde chybí dostatek osvěty, která by o tom všem správně a bez zištných cílů hovořila k lidem, tak jako kupříkladu na samém svém začátku hovořili o novém poznání Boha a Tvůrce první křesťané.
Chybí zde také dostatek vzorů, které by dokázaly již natrvalo překročit onu pomyslnou čáru vlastního já, a které by tedy žily životem moudrým a ušlechtilým, prostým všech neslušností a nízkosti.
Tak stále se potácí Země mezi malým zlepšením duchovního stavu svých obyvatel a následně jejich opětným úpadkem dolů.
V posledním měsíci právě na vícero místech planety mohli lidé prožít onu příležitost nezištně si pomáhat pod tlakem nečekaných přírodních událostí.
Bylo by pozitivním přínosem, kdyby bylo možné posunout stav Země výše, aniž by lidé museli přitom prožívat stav nouze a utrpení.
Ale to vše máme přitom ve svých rukou, každý den, každou chvíli. Stačí jen chtít!
Chtít prožít onen stav záblesku vnitřního povznesení, když pomůžeme někomu z bližních v těch nejmenších okamžicích tak, jak je každodenní život přináší.
Úsměv, povzbuzení, slušnost a ohleduplnost v jednání. To vše jsou momenty, které, ač se zdají být malými a bezvýznamnými, umožňují přitom spojení s ušlechtilejšími, světlejšími světy, kroužícími ve výšinách díla Stvoření.
M.Š. v spolupráci s http://ao-institut.cz/
smilan4 | 17. 05. 2009, 18:39:07 | více příspěvků | napsat uživateli
Takéto niečo sa však rovná strate samotnej podstaty ľudskosti a z hľadiska rozumármi zneuznaného, duchovného rozmeru bytia, zároveň strate všetkých dôvodov pre existenciu stvoreniu nepriateľského tvora, vzletne kedysi nazývaného „pozemský človek“. Za to, že život na našej planéte ešte jestvuje vďačí tento svet tým niekoľko málo k duchovnu, dobru a ľudskosti usilujúcich ľudí, snažiacich sa o čistotu a ušľachtilosť svojho vnútorného života, ako aj o čistotu a spravodlivosť života reálne a hmotne viditeľného. Ak však raz zmizne zo zeme aj posledný takýto človek, zmiznú tým i dôvody pre život ľudského druhu na tejto planéte, pretože z duchovného hľadiska, ktoré je rozhodujúcim, nebude mať už žiaden význam.
Aby však celý tento text nevyznel, ako nejaké zaujaté preferovanie ľudí z vidieka, bude predsa len potrebné uviesť veci na pravú mieru. Už raz bolo naznačené, že zlatá stredná cesta je tou cestou pravou a správnou. To v našom prípade znamená dokonalú rovnováhu medzi rozumovou a citovo – duchovnou zložkou osobnosti človeka.
Ak teda budeme veľmi všeobecní, nedostatkom ľudí z mestských aglomerácií je prepiata rozumovosť, prostredníctvom ktorej v nich bolo zasypané vyciťovanie hlbších súvislostí bytia. U obyvateľstva vidieka je to žiaľ vo všeobecnosti zase naopak. Schopnosť vnímania spomínaných, jemnejších súvislostí bytia majú v sebe síce ešte živú, avšak pre nedostatočnosť aktívnejšieho využívania rozumovej zložky osobnosti, pre nedostatok vlastného, samostatného uvažovania v oblasti duchovna sa ich vnímanie týchto skutočností stáva absolútne nekritickým a preto slepým. Možno to veľmi výstižne vyjadriť pojmom – slepá viera!
Slepo, bez vlastného precítenia a zvaženia totiž veria všetkému, čo sa im predkladá. Podobný prístup sa dokonca považuje za akúsi cnosť a naopak, zdravé pudenie k vážnemu skúmaniu právd vlastnej viery býva neraz považované za niečo temné a kacírske. Žiaľ, mnohé cirkvi dokonca stavajú na tom, že určité pravdy z ich vierouky treba jednoducho iba prijať a to bez akéhokoľvek podrobenia vlastnému úsudku, čo je v jadre nesprávne. Takýmto spôsobom totiž veriacich znižujú na nesamostatné a nemysliace bytosti.
Vsádzanie iba na hmotu a rozum na jednej strane a slepá viera na strane druhej sú teda dva protichodné, škodlivé extrémy, z ktorých nikdy nemôže vzísť nič zdravého. Naše bytie ako také má však predsa len duchovný rozmer, ktorý by sa mal každý z nás naučiť zohľadňovať vo svojom živote. Mal by sa ho naučiť vnímať, chápať a následne organicky začleniť do reálneho života a to všetko za harmonického spolupôsobenia svojich osobných rozumových schopností. Iba ten, kto takto koná, koná správne a je úplne jedno, či žije v meste, alebo na vidieku.
M.Š. spolupracovník časopisu „Pre Slovensko“
http://www.pre-slovensko.sk
schranz_or_die | 17. 05. 2009, 18:38:58 | více příspěvků | napsat uživateli
V dnesni dobe bych spis rekl ze tupost se stehuje do vetsich mest, nebot to co je obcas ve mestech mozne videt tak mate 100% jistotu ze na vesnici neuvidite kdyby jste ty lidi tam premlouvali. A rozhodne by se naslo vic veci.
smilan4 | 17. 05. 2009, 18:38:29 | více příspěvků | napsat uživateli
Takéto niečo sa však rovná strate samotnej podstaty ľudskosti a z hľadiska rozumármi zneuznaného, duchovného rozmeru bytia, zároveň strate všetkých dôvodov pre existenciu stvoreniu nepriateľského tvora, vzletne kedysi nazývaného „pozemský človek“. Za to, že život na našej planéte ešte jestvuje vďačí tento svet tým niekoľko málo k duchovnu, dobru a ľudskosti usilujúcich ľudí, snažiacich sa o čistotu a ušľachtilosť svojho vnútorného života, ako aj o čistotu a spravodlivosť života reálne a hmotne viditeľného. Ak však raz zmizne zo zeme aj posledný takýto človek, zmiznú tým i dôvody pre život ľudského druhu na tejto planéte, pretože z duchovného hľadiska, ktoré je rozhodujúcim, nebude mať už žiaden význam.
Aby však celý tento text nevyznel, ako nejaké zaujaté preferovanie ľudí z vidieka, bude predsa len potrebné uviesť veci na pravú mieru. Už raz bolo naznačené, že zlatá stredná cesta je tou cestou pravou a správnou. To v našom prípade znamená dokonalú rovnováhu medzi rozumovou a citovo – duchovnou zložkou osobnosti človeka.
Ak teda budeme veľmi všeobecní, nedostatkom ľudí z mestských aglomerácií je prepiata rozumovosť, prostredníctvom ktorej v nich bolo zasypané vyciťovanie hlbších súvislostí bytia. U obyvateľstva vidieka je to žiaľ vo všeobecnosti zase naopak. Schopnosť vnímania spomínaných, jemnejších súvislostí bytia majú v sebe síce ešte živú, avšak pre nedostatočnosť aktívnejšieho využívania rozumovej zložky osobnosti, pre nedostatok vlastného, samostatného uvažovania v oblasti duchovna sa ich vnímanie týchto skutočností stáva absolútne nekritickým a preto slepým. Možno to veľmi výstižne vyjadriť pojmom – slepá viera!
Slepo, bez vlastného precítenia a zvaženia totiž veria všetkému, čo sa im predkladá. Podobný prístup sa dokonca považuje za akúsi cnosť a naopak, zdravé pudenie k vážnemu skúmaniu právd vlastnej viery býva neraz považované za niečo temné a kacírske. Žiaľ, mnohé cirkvi dokonca stavajú na tom, že určité pravdy z ich vierouky treba jednoducho iba prijať a to bez akéhokoľvek podrobenia vlastnému úsudku, čo je v jadre nesprávne. Takýmto spôsobom totiž veriacich znižujú na nesamostatné a nemysliace bytosti.
Vsádzanie iba na hmotu a rozum na jednej strane a slepá viera na strane druhej sú teda dva protichodné, škodlivé extrémy, z ktorých nikdy nemôže vzísť nič zdravého. Naše bytie ako také má však predsa len duchovný rozmer, ktorý by sa mal každý z nás naučiť zohľadňovať vo svojom živote. Mal by sa ho naučiť vnímať, chápať a následne organicky začleniť do reálneho života a to všetko za harmonického spolupôsobenia svojich osobných rozumových schopností. Iba ten, kto takto koná, koná správne a je úplne jedno, či žije v meste, alebo na vidieku.
M.Š. spolupracovník časopisu „Pre Slovensko“
http://www.pre-slovensko.sk
smilan4 | 17. 05. 2009, 18:37:46 | více příspěvků | napsat uživateli
Takéto niečo sa však rovná strate samotnej podstaty ľudskosti a z hľadiska rozumármi zneuznaného, duchovného rozmeru bytia, zároveň strate všetkých dôvodov pre existenciu stvoreniu nepriateľského tvora, vzletne kedysi nazývaného „pozemský človek“. Za to, že život na našej planéte ešte jestvuje vďačí tento svet tým niekoľko málo k duchovnu, dobru a ľudskosti usilujúcich ľudí, snažiacich sa o čistotu a ušľachtilosť svojho vnútorného života, ako aj o čistotu a spravodlivosť života reálne a hmotne viditeľného. Ak však raz zmizne zo zeme aj posledný takýto človek, zmiznú tým i dôvody pre život ľudského druhu na tejto planéte, pretože z duchovného hľadiska, ktoré je rozhodujúcim, nebude mať už žiaden význam.
Aby však celý tento text nevyznel, ako nejaké zaujaté preferovanie ľudí z vidieka, bude predsa len potrebné uviesť veci na pravú mieru. Už raz bolo naznačené, že zlatá stredná cesta je tou cestou pravou a správnou. To v našom prípade znamená dokonalú rovnováhu medzi rozumovou a citovo – duchovnou zložkou osobnosti človeka.
Ak teda budeme veľmi všeobecní, nedostatkom ľudí z mestských aglomerácií je prepiata rozumovosť, prostredníctvom ktorej v nich bolo zasypané vyciťovanie hlbších súvislostí bytia. U obyvateľstva vidieka je to žiaľ vo všeobecnosti zase naopak. Schopnosť vnímania spomínaných, jemnejších súvislostí bytia majú v sebe síce ešte živú, avšak pre nedostatočnosť aktívnejšieho využívania rozumovej zložky osobnosti, pre nedostatok vlastného, samostatného uvažovania v oblasti duchovna sa ich vnímanie týchto skutočností stáva absolútne nekritickým a preto slepým. Možno to veľmi výstižne vyjadriť pojmom – slepá viera!
Slepo, bez vlastného precítenia a zvaženia totiž veria všetkému, čo sa im predkladá. Podobný prístup sa dokonca považuje za akúsi cnosť a naopak, zdravé pudenie k vážnemu skúmaniu právd vlastnej viery býva neraz považované za niečo temné a kacírske. Žiaľ, mnohé cirkvi dokonca stavajú na tom, že určité pravdy z ich vierouky treba jednoducho iba prijať a to bez akéhokoľvek podrobenia vlastnému úsudku, čo je v jadre nesprávne. Takýmto spôsobom totiž veriacich znižujú na nesamostatné a nemysliace bytosti.
Vsádzanie iba na hmotu a rozum na jednej strane a slepá viera na strane druhej sú teda dva protichodné, škodlivé extrémy, z ktorých nikdy nemôže vzísť nič zdravého. Naše bytie ako také má však predsa len duchovný rozmer, ktorý by sa mal každý z nás naučiť zohľadňovať vo svojom živote. Mal by sa ho naučiť vnímať, chápať a následne organicky začleniť do reálneho života a to všetko za harmonického spolupôsobenia svojich osobných rozumových schopností. Iba ten, kto takto koná, koná správne a je úplne jedno, či žije v meste, alebo na vidieku.
M.Š. spolupracovník časopisu „Pre Slovensko“
http://www.pre-slovensko.sk
smilan4 | 17. 05. 2009, 18:37:10 | více příspěvků | napsat uživateli
Mesto – inteligencia, vidiek – hlupáci?
Nasledovný text vznikol na základe jedného názoru, ktorý jednoducho nemohol byť ponechaný bez zodpovedajúceho vysvetlenia. Citujem:
„Jedinou výhodu viery v Boha, silnej a oddanej viery v Boha je to, že dáva ľuďom silu a vôľu, i keď v podstate veria v niečo, čo neexistuje. Taktiež i Zákony Božie sú iba výmyslom ľudí.
Našťastie viera upadá a čoraz viacej mladých ľudí si uvedomuje, že veriť v niečo, čo nejestvuje je nelogické. Požadovať to od dnešnej mládeže, tak vyspelej a uvedomelej v porovnaní s predošlými generáciami, je preto trúfalé a hlúpe.
Veriaci sa v súčasnosti zhlukujú už len na vidieku, kde sa v každej obci nachádza iba krčma, štadión a kostol. Inteligencia sa logicky a dokazateľne združuje hlavne v mestských aglomeráciách. A dokonca už aj na dedinách sú veriacimi prevažne starí ľudia.“
Odpoveď:
Zákony Božie nie sú výmyslom ľudí a náboženstiev. Ide o realitu, s ktorou sa stretávame každodenne. Konkrétne je to napríklad zákon tiaže, zákon akcie a reakcie a podobne. Veda ich nazvala zákonmi prírodnými, alebo zákonmi fyzikálnymi, avšak ich skutočný dosah je omnoho hlbší a zahrňuje i ľudské duševno.
Reálnu existenciu vyššie spomínaných zákonov teda nemôže poprieť nikto a takzvaní neveriaci popierajú iba ich spomínaný hlbší, čiže duchovný dosah.
Žiaľ, neschopnosť vnímať túto jemnejšiu realitu je určitou duševnou úchylkou, anomáliou, obmedzením, či obmedzenosťou ľudí súčasnej doby. Svojim neustálym a dlhodobým zameriavaním sa iba na hmotné totiž časom úplne stratili schopnosť vnímať jemnejšie súvislosti svojho vlastného bytia i samotnej reality ako takej.
Stalo sa s nimi niečo podobného, ako s vtákmi, ktorí nepoužívali svoje krídla, ako napríklad pštros, takže im zakrpateli až natoľko, že stratili schopnosť lietať.
Vyznelo by preto určite rozporuplne, keby pštros, ak by vedel rozprávať tvrdil, že lietať nie je možné, vychádzajúc z toho, že to on sám už nedokáže.
No a presne rovnako rozporuplné, ba skôr tragické je to i so všetkými ľuďmi, spoliehajúcimi sa iba na hmotu a svoj vlastný rozum. Tvrdia, že nejestvujú nijaké Zákony Božie a pojem duchovno je vraj iba blúznivým náboženským výmyslom len preto, že to oni sami už nie sú schopní vnímať.
Keďže rozum je v podstate hmotného druhu, trvalým a jednostranným rozvojom rozumových schopností, bez primeraného rozvoja citovo – duchovného protipólu bola a stále je v ľuďoch usilovne budovaná bariéra, zabraňujúca im chápať duchovné.
No a keďže v mestských aglomeráciách sú ľudia viacej rozhľadenejší a rozumovo vzdelanejší, ich obmedzenosť v chápavosti duchovna je z tohto dôvodu väčšia. Túto obmedzenosť však nemožno v nijakom prípade považovať za klad, ale z reálneho, čiže komplexného: duchovno – materiálneho pohľadu na svet za veľké mínus.
Naopak, na vidieku sú zväčša ľudia zväčša menej vzdelaní a z toho dôvodu omnoho menej obmedzenejší v schopnosti vnímania jemnejšej, duchovnej reality, čo nie je záporom, ale naopak kladom.
V tejto súvislosti bude určite zaujímavé spomenúť, že okrem známych testov IQ, zameraných predovšetkým na zisťovanie rozumových a mentálnych schopností jestvuje ešte aj iný druh hodnotenia. A síce, hodnotenie výšky takzvanej emocionálnej, alebo citovej inteligencie. A tak sa môže stať a aj sa stáva, že ľudia s priemerným, alebo dokonca s podpriemerným IQ, dosahujú veľmi vysoké hodnoty v testoch EQ, v ktorých sa hodnotia kategórie ako empatia, srdečnosť, ústretovosť a podobne.
Bude tu určite na mieste otázka: V čom asi spočíva skutočná hodnota človeka? Naozaj iba v jeho rozumových a mentálnych schopnostiach, alebo v jeho citovej vrúcnosti, srdečnosti, citlivosti, empatii a takzvanom ľudskom teple? Odpoveď je jednoduchá: Vo vzájomnej rovnováhe a harmónii oboch zmienených zložiek ľudskej osobnosti.
Naša civilizácia však vsadila predovšetkým na rozum a s nim súvisiace, chladné, až bezohľadné kalkulovanie. Toto rozumové obmedzenie, bez reálneho zohľadňovania citovo – duchovného rozmeru bytia spôsobilo v podstate všetko zlo v dejinách našej civilizácie a ak sa to nezmení, doženie ju nakoniec až k úplnej záhube.
Očividnými príznakom nedostatočnosti kŕčovitého upnutia sa iba na rozum nie je iba súčasná globálna finančná kríza, ale aj všeobecná strata ľudskosti, ústretovosti a tolerancie človeka k človeku, strata citu a z nej vyplývajúce bujnenie bezohľadnosti nie len k ľuďom, ale i k zvieratám, prírode a celej planéte.
Takéto niečo sa však rovná strate samotnej podstaty ľudskosti
smilan4 | 17. 05. 2009, 18:36:33 | příspěvky uživatele | napsat uživateli
Nasledovný text vznikol na základe jedného názoru, ktorý jednoducho nemohol byť ponechaný bez zodpovedajúceho vysvetlenia. Citujem:
„Jedinou výhodu viery v Boha, silnej a oddanej viery v Boha je to, že dáva ľuďom silu a vôľu, i keď v podstate veria v niečo, čo neexistuje. Taktiež i Zákony Božie sú iba výmyslom ľudí.
Viac sa dozviete na:
http://cestanahor.mujblog.centrum.cz/clanky/Mesto-inteligencia-vidiek-hlupaci-50586.aspx
reagovat